Pre lepšie pochopenie tu uvádzam viac detailov o lymfatickom systéme nášho tela, z čoho by malo byť jasnejšie čo sa deje pri samotnej lymfatickej masáži. Zozbieral som a pripravil niekoľko obrázkov pre lepšiu predstavivosť. Vyzerá jednoducho, no je to komplexný a veľmi dôležitý systém.
Lymfatický (miazgový) systém je tvorený lymfatickými kapilárami, lymfatickými cievami, lymfatickými orgánmi a dvoma hlavnými lymfatickými kmeňmi, ktoré sú napojené na žilový systém a vracajú lymfu (miazgu) naspäť do krvi. Lymfatické cievy sú veľmi jemné, ľahko dochádza k ich porušeniu. Lymfatický systém nie je systém uzatvorený a nemá centrálnu pumpu – srdce. Pohyb lymfy je zaistený kontrakciou (sťahovaním) hladkej svaloviny v stene lymfatických ciev, dýchacími pohybmi, peristaltikou (pohybom) čriev, ale zásadný význam má sťahovanie okolitých kostrových svalov ktorých pohyb je pri masáži nahradený práve tlakom rúk na povrch tela. Lymfatický systém sprevádza krvné cievy a nachádza sa vo všetkých tkanivách kde sú aj krvné cievy.
Lymfatický systém má nezastupiteľnú úlohu v drenáži a tým i v udržiavaní optimálnych podmienok v medzibunkovom priestore (interstíciu). Každá bunka ľudského organizmu je obklopená medzibunkovou tekutinou – tkanivovým mokom, z ktorej prijíma kyslík a živiny a naopak vylučuje do nej oxid uhličitý a odpadové produkty látkovej výmeny. Tkanivový mok tvorí asi 16% hmotnosti tela. Počas 24 hodín sa vytvorí asi 20 litrov medzibunkovej tekutiny – tkanivového moku, avšak späť do kapilárneho riečiska sa dostane asi 18 litrov. Zvyšné 2 litre medzibunkovej tekutiny musia byť odvedené lymfatickým riečiskom spolu s obsiahnutými bielkovinami a bunkovými elementami – predovšetkým lymfocytmi a makrofágmi. Bielkoviny v tkanivovom moku pochádzajúce z krvných kapilár a vytvorené bunkami môžu byť odtransportované z medzibunkového priestoru prakticky len lymfatickým systémom. Rovnakým spôsobom sú transportované aj častice nad 20 μm, vírusy, baktérie, nádorové bunky, tuky a cholesterol, vitamíny rozpustné v tuku, hormóny a ďalšie látky.
Lymfa (miazga) je bezfarebná tekutina, ktorá koluje v lymfatickom systéme a vracia sa do krvi. Je to systém otvorený a jednosmerný.
Medzi hlavné funkcie lymfatického systému patrí: imunitná funkcia, významne sa podieľa na stálosti vnútorného prostredia – homeostáze, odvádza z tela škodlivé produkty metabolizmu, toxické látky alebo telu nepotrebné látky, odvádza tkanivový mok (tekutinu nachádzajúcu sa v medzibunkových priestoroch) do krvi.
Lymfatické kapiláry, prebiehajú pozdĺž tepien a žil. Sú to tenkostenné, slepo začínajúce štruktúry, ktoré vytvárajú hustú sieť či už na koncových častiach tela v podkoží ale aj na iných miestach v tele. Zbierajú tkanivový mok, ktorý prestupuje stenou lymfatických kapilár. V tomto okamihu hovoríme už o lymfe (miazge) . Stavba lymfatickej kapiláry je daná tak, že je priepustná, pre všetky látky a molekuly, ktoré sa nachádzajú v medzibunkových priestorov. Lymfatické kapiláry sa postupne spájajú do lymfatický ciev, ktoré už majú chlopne brániace spätnému toku lymfy.
Do ich priebehu sú vložené lymfatické uzliny, ktoré si môžeme na typických miestach nahmatať (napr. v slabinách, podpazuší, na krku). Lymfatické uzliny sú malé orgány, ktoré sa podieľajú na tvorbe lymfocytov a protilátok imunitného systému, ďalej filtrujú lymfu a zadržujú toxické látky, ale sú aj miestom šírenia nádorových buniek. Ich tvar je rôznorodý, najčastejšie však majú tvar fazule. Počet lymfatických uzlín, ich veľkosť a stavba je daná individuálne, závisí na veku, prekonaných chorobách, a v neposlednom rade na aktuálnom stave organizmu. Približne je v organizme 450 lymfatických uzlín. Lymfatické cievy sa nakoniec spájajú do dvoch hlavných lymfatických miazgovodov – kolektorov (hrudný lymfatický miazgovod a pravý lymfatický miazgovod) ktoré vyúsťujú do žilového krvného systému. Najväčší je hrudný lymfatický miazgovod (ductus thoracicus), ktorý odvádza lymfu z celej dolnej polovice tela a ľavej hornej polovice tela – ľavej časti hlavy a krku, ľavej hornej končatiny, a ľavej časti hrudníka a hrudných orgánov. Pravý lymfatický miazgovod odvádza lymfu z pravej hornej polovice tela – hlavy a krku, pravej hornej končatiny a pravej časti hrudníka a hrudných orgánov. Lymfatické orgány rozdeľujeme na centrálne a periférne. Centrálnym lymfatických orgánom je u človeka týmus (brzlík). Medzi periférne lymfatické orgány patria lymfatické uzliny, slezina, mandle, kostná dreň a appendix (slepé črevo). Týmus (brzlík) je uložený za hrudnou kosťou. Najväčšej veľkosti dosahuje v detstve, neskôr sa zmenšuje alebo zaniká a mení sa na väzivo – tukovú štruktúru. Týmus je dôležitým orgánom pre vývoj a funkciu imunitného systému a správnu funkciu T-lymfocytov. Slezina je najväčší lymfatický orgán. Je uložená v dutine brušnej pod ľavou bráničnou klenbou medzi 9.-11.rebrom. Má tvar kávového zrna o veľkosti 4x6x12 cm. V slezine sa tvoria lymfocyty a protilátky a zároveň tu zanikajú červené krvinky. Slúži aj ako zásobáreň krvi, i keď u človeka je táto úloha sleziny spochybňovaná. Preto sa pri ochoreniach sprevádzaných rozpadom krviniek, slezina zväčšuje. Slezina, najmä v dospelosti, nie je pre život nevyhnutná. Mandle sú párovým orgánom, v podstate sú to veľké lymfatické uzliny, ktoré hrajú v lymfatickom systéme dôležitú funkciu. Sú prvým miestom, kde sa zachytávajú cudzorodé látky, ktoré vstupujú do organizmu nosom alebo ústami. Kostná dreň patrí takisto medzi lymfatické orgány, vznikajú tu leukocyty (biele krvinky). Appendix (slepé črevo, červovitý výbežok čreva) tvorí významný periférny lymfatický orgán v priebehu tráviaceho systému a označuje sa ako brušná mandľa. Ak lymfatický systém nefunguje správne, dochádza k nahromadeniu lymfy v podkoží – lymfedému. Na začiatku môže byť opuch nepatrný, ale postupne sa zväčšuje. Prejavuje sa ako únava nôh, neskôr celého tela, opuchmi členkov, lýtok, stehien, zápästí, predlaktí, ramien a nakoniec i opuchmi v brušnej krajine, alebo hlavy a krku.